Michal Petruš
Prvý zo série zbytočných lockdownov začína.
Odborníci to povedali jasne. Lockdown je nevyhnutnosť a tiež je potrebné zavrieť väčšinu škôl.
Fungujem ako programátor pre nadnárodnú korporáciu a občas niečo napíšem :-) Zoznam autorových rubrík: Fikcia, Voľnočasové, Politicko-spoločenské, Komentáre, iba také, Seanoviny, Súkromné, Nezaradené
Odborníci to povedali jasne. Lockdown je nevyhnutnosť a tiež je potrebné zavrieť väčšinu škôl.
Balogová sa za Tkačenka ospravedlnila. Radičová píše, že je na zváženie, či by sa ešte mal vyjadrovať k veciam verejným
A naozaj, na fasáde, oproti malej kaviarni, nad obchodom s textilom, reliéf chlapca s loptou v ruke. Na lopte jasne rozoznateľné futbalové päť a šesťuholníky.
Po niekoľkých incidentoch s neplatnými potvrdeniami Devínsku Kobylu obkľúčili kukláči za výdatnej pomoci mestskej polície.
Predseda vlády sa ocitol v nekonečnej slučke. Chce testovať kobercovým náletom. Už od budúceho víkendu. Že nevidí iné riešenie. Skutočne nevidí?
Bratislava - Jadran. Od študentských čias, viac menej pravidelne. Vzdialenosť sa nemení, čas dojazdu áno. V náš prospech. Lepšie cesty, aj autá. Zvykli sme si, že sa to zrýchľuje. Na dobré sa dobre zvyká. Aj v tejto čudnej dobe.
Je paradoxné, keď sa obmedzovaní a perzekuovaní kresťania spoja s komunistami. Ak sa ale zamyslíme nad tým, čo má súčasné KDH spoločné s prenasledovanými kresťanmi, paradox sa stratí. Súčasné KDH, jeho vedenie, ambície a správanie, nemá so skutočným kresťanstvom spoločné absolútne nič. "K" v názve iba zbytočne zavádza.
Sean sa už na Slovensku dlhšiu dobu nezastavil. Naposledy tu bol niekedy v lete, veľmi ho vtedy zaujali diery na najrevolučnejšom bratislavskom námestí. Nebolo to tak dávno (možno 5-6 rokov), keď námestie dostalo novú fasádu. Jedným z vylepšení boli také tie stromy, čo trčia z dlažby a lemujú námestie. Vyzerá to pekne, no pre taký strom to nie sú zrovna prirodzené podmienky. Výsledkom je, že strom vyschne, odstránia ho a zostane diera.
Všetko odštartoval dokumentárny seriál Mary Rafteryovej (States of Fear), ktorý odvysielala írska verejnoprávna televízia (RTÉ) v roku 1999. Dokument ako prvý odkryl problematiku zneužívania detí v štátom riadených inštitúciách v rokoch 1930 až 1970. Po verejných protestoch sa írsky premiér Bertie Ahern v mene Írskej Republiky ospravedlnil. Vláda navyše v máji 1999 založila vyšetrovaciu komisiu vedenú sudkyňou Mary Laffoy, ktorú po kontraverznom odstúpení v roku 2003 nahradil sudca Seán Ryan. Cieľom komisie bolo vyšetriť všetky druhy zneužívania vo vzdelávacích ústavoch s cieľom preveriť celý systém internátnych škôl, prevádzkovaný katolíckymi rádmi pod záštitou ministerstva školstva.
Londýn navlečený do olympijských farieb a kruhov si môže na chvíľu vydýchnuť. Aby mohol po práve odchádzajúcich olympionikoch, opäť plný síl, privítať pre zmenu paralympionikov. Vrátim sa však k olympiáde. Fantasticky zorganizovanej olympiáde. Briti sa naozaj vytiahli. Chybičky sa nájdu vždy, ale môj osobný skvelý dojem korešpondoval s dojmom každého človeka, s ktorým som sa na túto tému bavil. Dobrá nálada, všade prítomní dobrovoľníci ma zasypávali okrem úsmevov aj tonami papierov. Letná mapa 2012, mapa metra, tlačení sprievodcovia na lesklom papieri, obrázok s trasou nedeľného maratónu. K tomu všetkému neprestajne slnečné počasie.
Festival Pohoda je vydarený projekt. Skutočne festival západných rozmerov ešte stále za východoeurópske ceny. Určite, o cene by sa dalo polemizovať, no len tak pre porovnanie som si ťukol na írsky Electric Picnic (236 eur) či anglický Reading (200 libier). Line-upy týchto dvoch sú trošku nabitejšie, no keď si prirátate ceny leteniek, jedla a pitia, Pohoda jednoznačne víťazí. A to hovorím aj napriek mojej čerstvej skúsenosti s baktériou Pohoda.
Keď pred minulými voľbami odstúpil a do čela kandidátky, síce nedorozumením, ale postrčil Radičovú, mnohí si vzdychli - konečne. Jeho vlastní aj nevlastní voliči boli po voľbách takí spokojní, že tomuto dlhodobo neobľúbenému Šalamúnovi odpustili bleskový návrat na scénu vo forme ministra zahraničných vecí. Zjavne mu to nestačilo a pri každej možnej príležitosti tlačil na pílu. A píla sa začala zadrhávať. Čím viac Radičová strácala kontrolu, on ju získaval. Bleskovo podpísané parlamentné voľby a rysoval sa súboj s KDH o jediné miesto nevesty pre ženbychtivý SMER.
Voľby, Gorila, diskusie, hádky, a do toho všetkého príde príbeh chudobného mexického dievčaťa, dcéry drobného farmára pestujúceho banány, ktoré sníva o svojej opernej kariére. Každý deň si pri tvrdej práci na poli spieva áriu Caro Nome z Verdiho Rigoletta. Otec sa z nej vysmieva. Uteká preto z domu a po pár pesničkách robí kariéru. Otec nechce veriť, moja Juanita a hviezda? Podpaľuje banánovníky a sám si kupuje gitaru. Čo má Juanita a jej príbeh s našou aktuálnou vnútropolitickou situáciou?
Prekvapila ma reakcia môjho írskeho kamaráta Seana, keď som mu správu zvestoval. Vraj no konečne a že nám gratuluje. Na prvý pohľad trošku drsná poznámka na adresu úspešného slovenského trénera, no na druhej strane Sean má našu reprezentáciu veľmi rád (samozrejme hneď po tej írskej a Liverpoole) a aj keď sa ako tréner venuje hlavne najmenším futbalistom, beriem jeho gratuláciu vážne.
Anglická verzia Wikipédie zhasla, na 24 hodín. Protestuje proti dvom zákonom, ktoré sa chystá schváliť americká snemovňa reprezentantov a senát. Zákony majú oficiálne chrániť autorské práva, či intelektuálne vlastníctvo, s čím samozrejme Wikipédia problém nemá, no hlavná obava odporcov je, že pod rúškom dobrého úmyslu ide o pokus cenzurovať internet. A tým priamo ohroziť prvý článok americkej ústavy, slobodu slova, tlače, vierovyznania a petícií. Ak používate internet naozaj aktívne, napíšete hľadaný výraz do Googlu, jeden z prvých odkazov je na Wikipédiu a tá vám teraz nepovie nič. Veľmi frustrujúci pocit.
Keď sa spis Gorila objavil na internete, denníky k nemu pristúpili vlažne. Niektoré ho pritom mali v rukách už pred pár rokmi. Nevedeli overiť autenticitu, báli sa trestných oznámení a podobné výhovorky. Prešlo pár týždňov a Gorila je všade. Píše sa o aktéroch, odpočúvanie potvrdzujú súdy, vyjadrujú sa svedkovia zo susedstva inkriminovaného bytu. Zrazu to ide. Pritom keď si človek stiahne spis a prejde si ho, zistí, že je to fantastický scenár. Scenár aký doteraz nemá na Slovensku obdoby. Takže buď máme niekde veľmi dobre utajeného scenáristu alebo to všetko napísal sám život. Nie, my nemusíme hľadať nášho slovenského Puza, skúsme sa však tomuto príbehu chvíľku povenovať.
Gréci sú v poslednej dobe častovaní rôznymi, nie veľmi lichotivými, prívlastkami. Tuční, nenažraní, leniví. Keď sa človek pokúša spojiť si s týmto národom Homérove príbehy, Sokratove úvahy a iróniu, či Archimedove objavy, pôsobí to až neuveriteľne. Je súčasné Grécko výsledkom dlhotrvajúceho nezastaviteľného pádu alebo je to inak? Iná otázka. Kto bude dnes v noci lepšie spať? Nemecký člen predstavenstva Deutsche Bank, vracajúci sa do hotela po celodennom rokovaní s akcionármi, kde vysvetľoval najnovšiu sedem percentnú stratu alebo grécky učiteľ, ktorý sa po dni strávenom v dave pred parlamentom vráti k rodine, aby si spolu s ostatnými vychutnal gyros a zapil vínom?
Napriek tomu, čo som si o Piane zo začiatku myslel, je to jednoducho skvelý projekt. Keď vyskočil prvý reklamný “pop-up”, hovoriaci o spoplatnení webu, nepríjemne ma to prekvapilo. Po zistení, že sa do projektu zapojili vlastne všetci vydavatelia “serióznejších” denníkov a týždenníkov, ma od jedu takmer roztrhlo. Periodiká, ktoré z času na čas priamo, či menej priamo, obvinia z uzatvárania kartelov naše banky alebo mobilných operátorov, sa odrazu svorne spoja do balíka Piano. Je nad mesiac jasnejšie, že peniaze u nás jednoducho dokážu spojiť červených s modrými, ružových s oranžovými. Ale Piano som zjavne podcenil.
Či sme si to želali, či nie, do života sa nám vkradol hokej. Prišiel, nikto ho nevolal, rozosmutnil nás a odišiel. Naše pod pianom zjednotené denníky sa predbiehajú v článkoch na jedno kopyto: Desať dôvodov prečo slovenskí hokejisti neuspeli; Analýza: Českí hokejisti hrajú pre tím, Slováci za seba; Sedem dôvodov, prečo Slovensko pohorelo na svetovom šampionáte; Jednotku z našich si zaslúžil len Nagy; Pozrite sa, prečo Slováci doma zlyhali; Strojca neúspechu Hanlon: Nestíhali sme...;
Pridám ešte jednu príhodu s mojim írskym kamarátom Seanom. Bude o našej večeri v Tatrách, čo mi príde celkom aktuálne, keďže našu krajinu práve zaplavujú hokejachtiví cudzinci, a ako hovorievali naše staré matere, nie len hokejom je človek živý. To isté sme si jedného pekného večera povedali aj my so Seanom a ani neviem ako sme sa ocitli v kolibe “U zbojníka”. Netuším, či nás upútal názov, či laty, ktorými bola stavba obložená. Koliba sa zjavne chcela tváriť dreveno.