Keď komisia v máji 2009 zverejnila správu (Ryan report), Irish Times ho nazvali “obrazom írskeho pekla.” Fyzické tresty a strach z nich boli na dennodennom poriadku. Deti nevedeli kedy a odkiaľ príde ďalšia bitka. Tresty boli vykonávané aj na nahých obetiach pred ostatnými. Čo sa týka sexuálneho zneužívania, to bolo rozšírené hlavne v chlapčenských zariadeniach. Od obchytkávania, cez orálny sex až po znásilnenia. Po prípadnom nepodarenom znásilnení prišla bitka. Situácia u dievčat bola odlišná. Tiež sa stávali obeťami mužských zamestnancov, či prípadných návštevníkov, no zďaleka k tomu neprichádzalo v takej miere ako u chlapcov. Deti boli držané v tvrdých sparťanských podmienkach, v chlade a často o hlade. Dozor Ministerstva školstva nad týmito inštitúciami absolútne zlyhal. “Zneužívanie bezbranných detí nebolo chybou systému, to bol systém,” pokračovali Irish Times.
V novembri 2009 uzrela svetlo sveta správa ďalšieho vyšetrovacieho tímu (Murphy Report), mapujúceho dublinskú arcidiecézu. Správa sa nakoniec obmedzila iba na obdobie 1975-2004 a hovorí o tom, že záujem dublinskej arcidiecézy o riešenie problémov sexuálneho zneužívania detí bol do polovice devädesiatych rokov podriadený záujmu o ochranu reputácie cirkvi s cieľom zabrániť škandálu. Všetky ostatné hľadiská, ako záujem o blaho detí, či potrestanie vinníkov bolo podriadené uvedeným prioritám. Spomínané obdobie sa týkalo štyroch arcibiskupov, pričom posledný žijúci, kardinál Connell, bol v správe čiastočne pochválený za iniciáciu dvoch kanonických procesov v devädesiatych rokoch. Celkové čísla však nevyzneli dobre ani pre neho. Polícii oznámil iba 17 z 28 prípadov, ktoré mala diecéza v záznamoch. Celkovo správa hovorí o 320 sťažnostiach proti 46 kňazom. V jednom prípade (neskôr odsúdený Tony Walsh) sa jedná o viac ako 100 prípadov znásilnenia, či obťažovania. Ďalší prípad hovorí o pravidelne sa opakujúcich sexuálnych deliktoch voči maloletým v priemere každé dva týždne po dobu 25 rokov!
Odpoveď Vatikánu na seba nenechala dlho čakať. Benedict XVI otvorene vyjadril ľútosť a hanbu, ktorú všetci cítili. Pápežov neobvyklý osem stranový pastiersky list zlomil vatikánske tabu. Väčšina predchádzajúcich dokumentov bola totiž označená ako prísne tajné. Išlo vlastne o prvý dokument, ktorý sa danej téme otvorene venoval a v ktorom sa Vatikán ospravedlnil. Má to však jedno ale. Vatikán sa ospravedlnil za to, čo sa udialo v Írsku, no iba v mene írskej katolíckej cirkvi. Okamžite sa ozvali zástupcovia írskych obetí, že im v liste chýba priznanie viny Vatikánu. Tento apel podporilo aj pápežovo Nemecko, spolu so Švajčiarskom, Holandskom, Rakúskom a Spojenými štátmi, že nejde o ohraničený problém, ale o problém širších rozmerov.
No poďme späť do Írska. Pred sudkyňu Murphyovú bola po jej úspešnom ťažení v Dubline postavená nová výzva. Diecéza Cloyne. Správa z Cloyne (Cloyne Report) by nebola v porovnaní s jej predchodkyňami ničím zaujímavá. Nejaké čísla obetí, nejaké čísla obvinených. Niektoré prípady oznámené polícii, iné nie. Lenže správa z Cloyne spomenula zaujímavý list z Vatikánu. Írska cirkev ešte v roku 1996 zaviedla vnútorné pravidlá o povinnom oznamovaní všetkých prípadov štátnym orgánom a o stopercentnej spolupráci s políciou a súdmi. List bol údajne namierený proti tejto iniciatíve. Vatikán existenciu listu poprel, no “niekto odvážny” z diecézy Cloyne ho následne poskytol verejnoprávnej televízii. Tá ho zverejnila v celom znení, podpísaný arcibiskupom Lucianom Storerom (vtedy splnomocnenec Jána Pavla II. pre Írsko). Storero vyjadril vážne výhrady k írskej iniciatíve z morálneho aj kanonického hľadiska. Inými slovami, pokúšal sa obmedziť snahu írskych biskupov a žiadal o riešenie vzniknutých problémov podľa kanonického práva.
Ako príklad takéhoto riešenia uvediem už spomenutého devianta Walsha. V dublinskej diecéze ho zbavili rúcha v auguste 1993. Walsh sa odvolal do Vatikánu, kde mu “podľa kánonu” odev a status vrátili (6/1994), no odporučili stráviť 10 rokov za múrami kláštora. Walsh pri prvej možnej príležitosti znásilnil na záchode chlapca, krátko po pohrebe chlapcovho starého otca. Írsky Arcibiskup ešte raz oslovil Vatikán, že pokorne prosí o službu v záujme dobrého mena cirkvi. Žiadosť bola úspešná a vtedy kardinál Ratzinger zbavil Walsha kňažstva definitívne.
Zdá sa, že tento príbeh s tým našim aktuálnym slovenským nesúvisí. Niekedy sa zdá, že je pravda vrtkavá. No ona pravda, je len jedna. Benedict XVI vo svojej zatiaľ poslednej encyklike píše “Pravda je svetlo, ktoré dáva láske zmysel.” Neskôr pokračuje “v pravde, láska odráža osobné aj verejné rozmery viery v Boha, ktorý je oboje, Agápe a Lógos: Láska a Pravda, Láska a Slovo. Len hľadaním pravdy môžeme dosiahnuť skutočnú lásku. Bez pravdy láska degraduje na sentimentalitu.” Dá sa s tým nesúhlasiť?
