Pohostinná slovenskosť

Autor: Michal Petruš | 14.8.2012 o 1:35 | (upravené 14.8.2012 o 7:44) Karma článku: 12,87 | Prečítané:  1381x

Londýn navlečený do olympijských farieb a kruhov si môže na chvíľu vydýchnuť. Aby mohol po práve odchádzajúcich olympionikoch, opäť plný síl, privítať pre zmenu paralympionikov. Vrátim sa však k olympiáde. Fantasticky zorganizovanej olympiáde. Briti sa naozaj vytiahli. Chybičky sa nájdu vždy, ale môj osobný skvelý dojem korešpondoval s dojmom každého človeka, s ktorým som sa na túto tému bavil. Dobrá nálada, všade prítomní dobrovoľníci ma zasypávali okrem úsmevov aj tonami papierov. Letná mapa 2012,  mapa metra, tlačení sprievodcovia na lesklom papieri, obrázok s trasou nedeľného maratónu. K tomu všetkému neprestajne slnečné počasie.

Ako prvá na mňa z mapy Londýna vyskočila paradoxne Brazília. V strede mapy, Somerset House a na ňom modrý trojuholník s podtextom Brasil. Rio 2016, docvaklo mi. Tam sa musím ísť pozrieť. No modrých trojuholníkov bolo na mape viac, taliansky, nemecký, francúzsky, švajčiarsky, írsky. Skenujem mapu a hľadám ten náš, slovenský. Otváram sprievodcu a tam je olympijských domov viac. Africký, rakúsky, belgický, český, dánsky, holandský, ruský. K tomu nášmu mi pomohol až Google. Pall Mall 116, to je z Piccadilly, kde práve stojím, niekoľko krokov. Dom nie je otvorený verejnosti, takže som cestou urobil pár telefonátov.

Casa Brasil

Po Pall Mall som sa trošku motal. Dom nebol nijako zvlášť viditeľný, no číslo ma k nemu doviedlo. S elegantne oblečeným vyhadzovačom som sa chvíľku naťahoval a ani následne privolané hostesky som suchým rožkom opiť nedokázal. Až magický telefonát číslo 3 mi otvoril dvere. Priestory slovenského domu boli skutočne reprezentačné, stolík s propagačnými materiálmi, fotky z vystúpenia Lúčnice, úhľadne vyzerajúci personál, studený bufet s našimi špecialitami, teplé jedlá, výborné víno. Atmosféru päťhviezdičkového hotela podfarbovala živá cimbalová hudba. K tomu malá ale milá záhrada, všetko iba na skok od Buckinghamského paláca, takže ak by kráľovná prišla, určite by nebola sklamaná.

Slovenský dom v Londýne

Olympijské domy neboli pôvodne mojou prioritou, no keď som chcel večer uspokojiť fotografickú túžbu môjho telefónu (neviem čo mi pošeplo, že pomôže jedine nočný Tower Bridge) zakopol som o nádherne nasvietený Club France. Ešte zaujímavejšie pôsobilo presklené športové štúdio, z ktorého práve vysielala francúzska televízia. Pri informačnom okienku som sa nesmelo opýtal, či môžem ísť dnu. Milá slečna mi povedala, že jasne, vchod pre verejnosť je ale z druhej strany. Vo vnútri vraj stretnem francúzskych atlétov aj s medailami, prípadne si môžem pozrieť nejaký videodokument a že o chvíľu začne párty, ktorá potrvá až do tretej ráno.

Francúzi


Francúzsky prístup ma v porovnaní s našim prekvapil, takže som sa ráno vybral opäť k ich Clubu, spraviť obrázky za denného svetla. Keď som sa vynoril zo stanice Tower Hill, ocitol som sa zoči voči zasneženému alpskému kopcu. Stretnutie to bolo nečakané, ale príjemne ochladzujúce. Ortuť v londýnskych teplomeroch bola totiž opäť nečakane vysoko. Vysvetlenie k zimnému bilboardu stálo obďaleč, v Trinity House mali svoj stánok Rakúšania. Vošiel som dnu, pozrel prospekty z tirolských lyžiarskych stredísk, ochutnal klobásu, pivo a za zvukov rakúskej ľudovky sme so starším párom z Walesu chvíľku pomeditovali nad práve prebiehajúcim maratónom.

Rakúsky dom

Kúsok za London Bridge mali mať svoj dom Švajčiari. Nedal sa prehliadnuť už z mosta. Smerovníky, samotný dom s pódiom, bufetom, umelou lezeckou stenou, všetko bolo v červených farbách. Skúsil som aj švajčiarske pivo, jesť ani liezť som už nevládal. Vynechal som expozíciu aj anketu so šancou vyhrať dovolenku, aby som ešte stihol Brazílčanov.

Švajčiari v Londýne

Brazílska Casa, to bola úplne iná liga. Vôbec to nevyzeralo na krajinu tretieho sveta, expozícia nádherných fotografií, umenia, pôvodného aj moderného, úspešných športovcov, videoprodukcia v nekonečnej slučke, darčekové predmety a to všetko ladené do farieb nadchádzajúcej olympiády ako keby mala byť už zajtra. Ak bude Rio 2016 také ako brazílska expozícia v Londýne, máme sa načo tešiť.

Casa Brazil

Hoci moje lietadlo smer BA už zahrievalo motory, nedalo mi a vrátil som sa urobiť fotku nášho domu. Vhodný uhol som našiel, no nájsť v zábere nejaký slovenský symbol som nedokázal. Keď som videl ako popred náš dom bez povšimnutia prechádzajú húfy ľudí z práve sa skončeného maratónu, prišlo mi skutočne ľúto. Ľúto tých cimbalistov, čašníkov, korbáčikov na stole, malokarpatského vína a aj tých troch chalanov, ktorých práve poslali preč od brány. Vedel som, že sú to Slováci, nik iný by pri hľadaní adresy na nete nevydržal. Povedali mi, že ich tam nechcú, tak idú inam. Pochválili dom írsky, dánsky a samozrejme český.

Slovenský dom v Londýne

V londýnskom sprievodcovi nazvali národné olympijské domy spojením “national hospitality houses”, čo je niečo ako domy národnej pohostinnosti. Náš pohľad na pohostinnosť je svojim spôsobom ojedinelý. Nebudem tvrdiť, či dobrý, či zlý. Je taký slovenský, taký náš.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?