Juanita Banana

Autor: Michal Petruš | 7.2.2012 o 0:48 | (upravené 7.2.2012 o 7:48) Karma článku: 5,43 | Prečítané:  880x

Voľby, Gorila, diskusie, hádky, a do toho všetkého príde príbeh chudobného mexického dievčaťa, dcéry drobného farmára pestujúceho banány, ktoré sníva o svojej opernej kariére. Každý deň si pri tvrdej práci na poli spieva áriu Caro Nome z Verdiho Rigoletta. Otec sa z nej vysmieva. Uteká preto z domu a po pár pesničkách robí kariéru. Otec nechce veriť, moja Juanita a hviezda? Podpaľuje banánovníky a sám si kupuje gitaru. Čo má Juanita a jej príbeh s našou aktuálnou vnútropolitickou situáciou?

Na prvý pohľad nič. No keď sa pozrieme na jej slovenskú (či skôr modranskú) verziu, z dielne Bukasového masívu, Juanita sa presunie z americko-mexickej hranice na tú našu južnú, už je nám príbeh trošku bližší. Najviac však zaujme záver, ktorý už vôbec nekorešponduje s originálom, o to viac pripomína to, čo sa práve deje u nás. Na konci totiž Juanite stúpne sláva do hlavy. Naposledy je videná v Monte Karlova Ves, ako sedí na strome, háčkuje, štrikuje a strašne smutne si spieva.

Zrazu okolo Juanity letia dva slony, Juanita nevšíma.
Potom dva muflóny, Juanita nevšíma.
potom dva nosorohy, Juanita nevšíma.
Ale keď preleteli kilencz klokány a jeden kopnul Juanitu do lebene,
Juanita zanadávala, zahrešila
hét szentségit neki, ten moc klokányi
tu musia mať hnízdo, ja musím preč.

Myslím, že Bukasový masív neviem, či orwelovským, či sudičkovským spôsobom už v roku 1993, pri kolíske našej republiky, uvidel budúcnosť.

Na našom revolučnom námestí, námestí SNP sa 27.1.2012 stretlo niekoľko tisíc ľudí, novinári komentujú vlažne, Fico, Dzurinda a ich banda nevšíma.
Prvá tlačová beseda organizátorov protestu, 31.1.2012, naivné požiadavky skôr rozosmiali novinárov, Dzurinda, Fico & company nevšíma.
3.2.2012 K Bratislave sa v andersenovských mrazoch pridávajú mestá: Prešov, Trenčín, Košice, Žilina, Revúca, Zvolen (+Bystrica), reportáže odvšadiaľ, novinári prestávajú zahmlievať.
Okresný súd v Bratislave zakázal vydať Tomovu knihu!!! Fico, Dzurinda a zvyšná banda nevšíma.


Zdá sa, že istej skupine politikov sláva a pocit beztrestnosti prerastá cez hlavu. Juanitine “ja musím preč” neprichádza. Ďalej si pokračujú v kampani ako keby sa z neba pri pekelných mrazoch vôbec nechumelilo. Jediný, čo ako tak zareagoval a šmahom ruky zničil pre mnohých jedinú rozumnú alternatívu bol Igor Matovič. Ale tu už fakt neviem, či sa mám smiať, či plakať. Matovič, pri svojej enoromnej snahe byť čistý, očistí krajinu od tých ako tak čistých a Fico si so svojimi stúpajúcimi percentami zdanlivo nevšíma, no v kúte sa smeje.

Čoho sa  bojím najviac? Že protest gorila neskončí tým Juanitiným pôvodným happyendom, ale skončí ala Matovič, happyendom Ficovým, Pentovým a J&Tovým. Organizátorom protestu ponúka pomoc mnoho šikovných ľudi. Dúfam, že si to ešte premyslia, nepôjdu po stopách Matoviča, nedokončeného 68eho, či nedajbože víťazného februára.

Aby som neskončil tak smutne, predsa len je to veselá pesnička, ponúkam linky na tri verzie Juanity. Originálnu (pravdepodobne), španielsku a tú našu, slovenskú...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?