Slovenský Mourinho skončil

Autor: Michal Petruš | 1.2.2012 o 2:33 | (upravené 1.2.2012 o 7:17) Karma článku: 8,46 | Prečítané:  2002x

Prekvapila ma reakcia môjho írskeho kamaráta Seana, keď som mu správu zvestoval. Vraj no konečne a že nám gratuluje. Na prvý pohľad trošku drsná poznámka na adresu úspešného slovenského trénera, no na druhej strane Sean má našu reprezentáciu veľmi rád (samozrejme hneď po tej írskej a Liverpoole) a aj keď sa ako tréner venuje hlavne najmenším futbalistom, beriem jeho gratuláciu vážne.

Boli totiž časy, keď Sean Weissa obdivoval. Sledovali sme spolu väčšinu dôležitých duelov našej juhoafrickej kvalifikácie a bol to práve Sean, ktorý ho nazval slovenským Mourinhom. Neviem, či po domácom zápase s Českom, či po tom v Severnom Írsku. Áno, bolo vtedy radosť sledovať našu reprezentáciu. No jeho obdiv k Weissovi začal upadať paradoxne už počas majstrovstiev sveta, po paraguajskej tlačovke. Vtedy som Seana prvý krát pri futbale videl rozčúleného. Nevedel pochopiť ako sa takto môže niekto správať k novinárom. On (Sean) sa vraj snaží vštepiť deťom viac ako iba schopnosť hrať futbal a títo ľudia, ľudia, ktorí niečo dosiahli, by mali byť príkladom. Podobne (no snáď menej vulgárne) niekedy vyvádza Mourinho, lenže on tým zväčša sleduje nejaký vyšší cieľ (s čím Sean taktiež nesúhlasí) no v paraguajskom prípade to bolo iba nezvládnutie pocitu z prehratého zápasu, s čím by sa špičkový tréner mal vedieť vyrovnať.



Kým ja som Weissovi po zápase s Talianskom všetko odpustil, Sean začal byť nejaký podozrievavý. Už po prvých zápasoch európskej kvalifikácie vravel, že absolútne nehráme to, čo sme hrali a že tam bude asi nejaký problém. Po prvom zápase s Írskom utrúsil, že minuloročné Slovensko, ktoré si vedelo prihrať loptu, by im dalo trojku. Hovoril som mu, že kopec reprezentantov vo svojich kluboch nehráva, a že s tým tréner nič neurobí. Kontroval otázkou, že čo tam potom robia a či nemáme 11 hráčov, ktorí hrajú aktívne v nejakom priemernom európskom klube. Keď som mu potom oznámil, že náš tréner začal popri reprezentácii pracovať aj s ligovým tímom, to už vôbec nechápal. Vysvetľoval som mu, že my nemáme sponzora typu Denis O’Brien, ktorý nám pomôže platiť trénera na úrovni Trapattoni a chápem, že si chce prilepšiť. Keď som sa dozvedel o Laurincovom zlatom kontrakte, Seanovi som o tom radšej nepovedal. Strašne by sa mi totiž smial.


Mourinho teda končí. Ten slovenský určite. Jedna kvalifikácia mu vyšla, druhá menej, no aj tak mu patrí vďaka. Aj za to, že sa dokázal so zväzom dohodnúť a vzdal sa lukratívnej zmluvy. No a čo sa týka portugalského originálu, tiež sa mu kýve stolička. Bývalý prezident Realu (Ramón Calderón) vyhlásil, že v Madride je zvykom po prehre súperovi podať ruku a to vraj Portugalčan nerobí. Sean bude určite spokojný. Vždy ho poteší, keď sa cieľ posväcujúci špinavé prostriedky nedostaví. Prostriedky potom ostanú iba tŕňom v oku...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?