Európa na pleciach Achillových

Autor: Michal Petruš | 2.11.2011 o 2:38 | (upravené 19.1.2012 o 18:21) Karma článku: 6,32 | Prečítané:  920x

Gréci sú v poslednej dobe častovaní rôznymi, nie veľmi lichotivými, prívlastkami. Tuční, nenažraní, leniví. Keď sa človek pokúša spojiť si s týmto národom Homérove príbehy, Sokratove úvahy a iróniu, či Archimedove objavy, pôsobí to až neuveriteľne. Je súčasné Grécko výsledkom dlhotrvajúceho nezastaviteľného pádu alebo je to inak? Iná otázka. Kto bude dnes v noci lepšie spať? Nemecký člen predstavenstva Deutsche Bank, vracajúci sa do hotela po celodennom rokovaní s akcionármi, kde vysvetľoval najnovšiu sedem percentnú stratu alebo grécky učiteľ, ktorý sa po dni strávenom v dave pred parlamentom vráti k rodine, aby si spolu s ostatnými vychutnal gyros a zapil vínom?

Ťažko je nám takéto veci posudzovať, lebo priznajme si, v Európe sme nikdy, možno na pár výnimiek, nepatrili k tým najchytrejším. Nerád generalizujem, ale nemýlite sa, hovorím o nás, o Slovákoch. Východní Nemci už čumeli do výkladov v západnom Berlíne, Poliaci mali nekomunistov vo vláde, keď sme sa konečne zobudili a cez Prahu doviezli nežnú revolúciu aj k nám. To, že mnohým celý význam 17. novembra doteraz uniká, nie je nič výnimočné, keďže ich jasný vzor, bývalý a budúci pán premiér, si november tiež nevšimol. Štyridsať rokov nám trvalo vymaniť sa z drápov Veľkého brata. Potom prišiel Mečiar.

 

To všetko prešlo a po referende 2003, kde sme potvrdili chuť vstupu do EÚ sa zdalo, že nám svitá na lepšie časy. Keď sa SMER v 2006-tom spojil s SNS, následne im európski socialisti prerušili členstvo v klube, nádejali sme sa, že nám Európa bude pomáhať aj v boji s extrémizmom a inými “zmami”. V roku 2008 však prestala SNS európskym socialistom znenazdajky vadiť. Ďalšia zvláštnosť prišla v roku 2009, keď museli Íri opakovať referendum o Lisabonskej zmluve. Na prvý pokus totiž neodpovedali správne. No a na jeseň 2011 sme to zažili na vlastnej koži. Dve záhadné parlamentné hlasovania v priebehu pár dní, spojené s pádom vlády a vydláždením cesty pre komunistických pohrobkov spôsobili, že som po dlhom čase znovu siahol po Orwellovej 1984ke. Samozrejme Orwellove “zóny vplyvu” sa medzičasom pomenili a o tom, že sa jedného dňa Veľký brat objaví v Bruseli, Orwell tušiť nemohol.

 

Po minulotýždňovej dohode vodcov Eurozóny “celý svet” oslavoval. Euroval-pozitívni politici, ekonómovia, či novinári sa predháňali v hľadaní superlatívov. Stále sa pritom hovorí o Grécku, len na samotné Grécko sa akosi zabudlo. Až dnes sa Gréci pripomenuli šokujúcou správou o referende. Grécky premiér, George Papandreou, sa ho rozhodol vyhlásiť bez dohody s Merkelovou! Nepochopiteľné!!! Pochopil som to až po zverejnenom telefonáte premiérovej poradkyne Eleny Paranitis do BBC. Tlak od Nikolasa a Angely, no na druhej strane tlak z ulice. Nové škrty si Papandreou bez referenda nevie predstaviť. Vyzerá to, že Európa dopadne tvrdo a že nám svitá na časy zlé a horšie. Ostáva nám iba dúfať, že v tých časoch, akokoľvek ťažkých, budeme stále súčasťou kontinentu, kde vládne sloboda a demokracia. A propos demokracia. Gréci ju svetu predstavili pred viac ako 2500 rokmi. Zdá sa, že dodnes vedia, čo to slovo znamená. Snáď nie sú v Európe jediní...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?