Európa na pleciach Achillových

Autor: Michal Petruš | 2.11.2011 o 2:38 | (upravené 19.1.2012 o 18:21) Karma článku: 6,32 | Prečítané:  923x

Gréci sú v poslednej dobe častovaní rôznymi, nie veľmi lichotivými, prívlastkami. Tuční, nenažraní, leniví. Keď sa človek pokúša spojiť si s týmto národom Homérove príbehy, Sokratove úvahy a iróniu, či Archimedove objavy, pôsobí to až neuveriteľne. Je súčasné Grécko výsledkom dlhotrvajúceho nezastaviteľného pádu alebo je to inak? Iná otázka. Kto bude dnes v noci lepšie spať? Nemecký člen predstavenstva Deutsche Bank, vracajúci sa do hotela po celodennom rokovaní s akcionármi, kde vysvetľoval najnovšiu sedem percentnú stratu alebo grécky učiteľ, ktorý sa po dni strávenom v dave pred parlamentom vráti k rodine, aby si spolu s ostatnými vychutnal gyros a zapil vínom?

Ťažko je nám takéto veci posudzovať, lebo priznajme si, v Európe sme nikdy, možno na pár výnimiek, nepatrili k tým najchytrejším. Nerád generalizujem, ale nemýlite sa, hovorím o nás, o Slovákoch. Východní Nemci už čumeli do výkladov v západnom Berlíne, Poliaci mali nekomunistov vo vláde, keď sme sa konečne zobudili a cez Prahu doviezli nežnú revolúciu aj k nám. To, že mnohým celý význam 17. novembra doteraz uniká, nie je nič výnimočné, keďže ich jasný vzor, bývalý a budúci pán premiér, si november tiež nevšimol. Štyridsať rokov nám trvalo vymaniť sa z drápov Veľkého brata. Potom prišiel Mečiar.

 

To všetko prešlo a po referende 2003, kde sme potvrdili chuť vstupu do EÚ sa zdalo, že nám svitá na lepšie časy. Keď sa SMER v 2006-tom spojil s SNS, následne im európski socialisti prerušili členstvo v klube, nádejali sme sa, že nám Európa bude pomáhať aj v boji s extrémizmom a inými “zmami”. V roku 2008 však prestala SNS európskym socialistom znenazdajky vadiť. Ďalšia zvláštnosť prišla v roku 2009, keď museli Íri opakovať referendum o Lisabonskej zmluve. Na prvý pokus totiž neodpovedali správne. No a na jeseň 2011 sme to zažili na vlastnej koži. Dve záhadné parlamentné hlasovania v priebehu pár dní, spojené s pádom vlády a vydláždením cesty pre komunistických pohrobkov spôsobili, že som po dlhom čase znovu siahol po Orwellovej 1984ke. Samozrejme Orwellove “zóny vplyvu” sa medzičasom pomenili a o tom, že sa jedného dňa Veľký brat objaví v Bruseli, Orwell tušiť nemohol.

 

Po minulotýždňovej dohode vodcov Eurozóny “celý svet” oslavoval. Euroval-pozitívni politici, ekonómovia, či novinári sa predháňali v hľadaní superlatívov. Stále sa pritom hovorí o Grécku, len na samotné Grécko sa akosi zabudlo. Až dnes sa Gréci pripomenuli šokujúcou správou o referende. Grécky premiér, George Papandreou, sa ho rozhodol vyhlásiť bez dohody s Merkelovou! Nepochopiteľné!!! Pochopil som to až po zverejnenom telefonáte premiérovej poradkyne Eleny Paranitis do BBC. Tlak od Nikolasa a Angely, no na druhej strane tlak z ulice. Nové škrty si Papandreou bez referenda nevie predstaviť. Vyzerá to, že Európa dopadne tvrdo a že nám svitá na časy zlé a horšie. Ostáva nám iba dúfať, že v tých časoch, akokoľvek ťažkých, budeme stále súčasťou kontinentu, kde vládne sloboda a demokracia. A propos demokracia. Gréci ju svetu predstavili pred viac ako 2500 rokmi. Zdá sa, že dodnes vedia, čo to slovo znamená. Snáď nie sú v Európe jediní...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát sa háda s RegioJetom, kto má uvoľniť trasu do Košíc

Súkromný dopravca na linke medzi Bratislavou a Košicami končí koncom januára. Svoje rozhodnutie oznámil začiatkom roka.

TECH

Ukázali, ako vysoko by ste vyskočili na Marse či na Plute

Polmetrový výskok by ste na niektorých telesách premenili na prelet atmosférou.

KOMENTÁRE

Zrušíme kraje, keď sú aj tak nanič?

Nezáujem voličov pomohol zmobilizovať hlasy pre Kotlebu.


Už ste čítali?